Dnešný  človek si nedokáže dôkladne prehodnotiť následky svojich činov a neuvedomuje si, že príroda nie je v žiadnom prípade večná. Človek ju denne ničí na každom kroku, no pokiaľ to chce svet zmeniť, každý sa musí zamyslieť sám nad sebou a uvedomiť si, že za svoju existenciu vďačí práve prírode. Vyčerpávanie zdrojov nerastných surovín je nielen nesprávne ale aj nerozumné. Vďaka zbohatlíkom, ktorí nevedia čo s peniazmi a ktorí by dokázali vyrúbať aj ten posledný les na Zemi, tu dokopy pre ďalšie generácie nezostane nič. Čo budú využívať budúce generácie keď už teraz nám dochádzajú zásoby ropy a zlata. Na internete som narazil na článok s názvom „Vyčerpání ropy nehrozí. Černého zlata je dostatek na dalších nejméně 200 let.“ Ale čo znamená 200 rokov? To je dostatok ropy pre ďalšie tri, maximálne štyri generácie. A potom čo? Pravdepodobne oprášime bycikle po našich dedkoch, pokiaľ vedci vynájdu auto poháňané vzduchom. Potom asi nastane problém s tým, čo budeme dýchať.
            Problém nie je v tom, že tieto produkty využívame, ale v tom, že možnosť ich čerpania zneužívame. Pravdaže, nikomu by sa nechcelo vrátiť desiatky tisíc rokov dozadu, loviť mamuty a bývať v jaskyniach. Podľa môjho názoru čerpanie surovín prekračuje našu reálnu potrebu. Veľkorysosť našej planéty zneužívame v náš prospech, bez toho aby sme túto stratu akokoľvek pociťovali. Tieto straty si ľudstvo uvedomí až keď už bude neskoro.