Prieskumy dokazujú, že o niekoľko storočí človek vyčerpá zdroje fosílnych palív, uhlíka a nenávratne zničí ozónovú vrstvu chrániacu Zem pred ultrafialovým žiarením, čo spôsobí globálnu katastrofu. V posledných mesiacoch bola zaznamenaná rapídna redukcia ozónu nad pólmi. Tento dej je spôsobený nadmernou koncentráciou plynov, ktoré sa uvoľňujú pri nedokonalom spaľovaní látok v rôznych fabrikách a taktiež nadmerná koncentrácia výfukových plynov. Oba tieto faktory zavinil človek. Plyny v zemskej atmosfére zadržujú teplo zo slnečných lúčov, ktoré sa odrazili od zemského povrchu. Bez nich by bola Zem chladná a všetko živé by zomrelo. Ak sa podiel takzvaných skleníkových plynov zvýši pôsobením znečisťovania ovzdušia, zadržuje sa príliš veľa tepla a Zem sa začne otepľovať. V dôsledku otepľovania sa roztápajú ľadovce a zvyšujú sa hladiny morí. Kyslé dažde zabíjajú rastliny a zvieratá. Sú nimi ničené pralesy. Ak kyslé dažde stečú do jazier a riek prenášajú svoj jedovatý náklad ďalej a zabíjajú aj tie najmenšie formy života

            Práve tieto ekologické problémy spôsobené nadmernou priemyselnou výrobou spôsobujú rozsiahle straty na druhovej pestrosti flóri a fauny.
„Avšak rastliny a živočíchy vymierali už aj predtým ako sa na zemi objavil človek. Jeho pôsobenie je buď neúmyselné alebo cielene zamerané vo vlastný prospech. Pôsobí na okolité organizmy takým spôsobom, že nemajú šancu sa s dejúcimi zmenami vyrovnať alebo sa im prispôsobiť. Príkladom je používanie pesticídov, padanie kyslých dažďov. Kyslé dažde ohrozujú rastliny a živočíchy, ale aj pôdne mikroorganizmy, ktoré sa významne podieľajú na pôdotvorných procesoch.
Rastliny ohrozuje aj prehnaný zber liečivých rastlín, ktoré nestačia zanechať svoje semená. Mnohým druhom veľrýb, akou je aj vráskavec dlhoplutvý hrozí vyhynutie. Človek ho nekontrolovateľne loví pre tuk, mäso a kosti. V roku 1985 bolo zabíjanie veľrýb vyhlásené ako nezákonné, avšak s týmto mnoho krajín nesúhlasilo. Denne vymiera 100 druhov rastlín a živočíchov.“ (Szocsová, Z., 2009)
Veľké nebezpečenstvo taktiež predstavujú pytliaci, ktorí odchytávajú vzácne zvieratá za účelom zárobku. V tomto procese sa často ku koristi chovajú neadekvátne a tá vplyvom nepriaznivých podmienok často zahynie. Pytliaci väčšinou lovia aby potom produkty predali záujemcom, či už ako mäso do reštaurácií alebo špeciálne exempláre pre zberateľov, za čo sa platia nemalé sumy peňazí.
Toto bol len jeden z mnohých problémov našej planéty. Medzi ďalšie problémy patrí znečisťovanie morí, divoké skládky, alebo výrub stromov z pralesov, ktoré sú zdrojom kyslíka pre celú Zem.