Národný park Slovenský Kras je najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe s rozlohou 361,65 km². Je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných i povrchových krasových javov a pestrou faunou. Na tomto území je najbohatší výskyt panónského rastlinstva. Panónska panva je z geomorfologického hľadiska provinciou Alpsko-himalájskej sústavy. Slovenský Kras patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské Rudohorie a na juhu siaha až po hranicu s Maďarskom. Dĺžka územia je asi 72km, šírka 32km.
Medzi najvyššie vrchy patria Matesova skala s výškou 925m n.m. a Jelení vrch ktorý je vysoký 947m n.m., najnižšie miesto pri Hrhove má nadmorskú výšku asi 190m n.m.
Vodná erózia vytvorila hlboké kaňony, čím vznikli viaceré planiny.
Najznámejšie sú planina Koniar a Plešivská planina na západe a Zádielská spolu s Jasovskou na východe.
Taktiež sa tu nachádzajú rôzne škrapy, škrapové polia, krasové jamy, jaskyne i priepasti. V tejto oblasti môžeme navštíviť aj najznámejšie sprístupnené jaskyne - Domicu, Gombaseckú, Jasovskú a Ochtinskú aragonitovú jaskyňu (unikátny jav podzemného krasu). Osobitosťou je tiež Silická ľadnica - priepasť rútivého charakteru so stálou ľadovou výzdobou.
Jaskyne a krasové dutiny sú vhodným prostredím, v ktorom sa zachovali pozostatky štvorohorných živočíchov. Známe sú nálezy z Gombaseku, Plešivca, Včelárov a Silice.
S hraničiacim maďarským Aggtelekským národným parkom tvorí celok, ktorý predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský Kras vyhlásený v roku 1973 a považuje sa za jednu z najkrajších oblastí Slovenska vďaka svojej prírodnej rozmanitosti.